Jak jsme nasbírali kytičky u mýtické Eonar

Sličná elfí děva v kožených kraťasech se šlemi nadšeně skotačila po rozkvetlé louce a těšila se z přehršle jarních vůní, které se linuly vzduchem kolem ní a ulpívali na její sametové pokožce. Sbírala kytičky a semínka pro svůj kavárenský obchůdek na růžku dalaranských farmářských trhů. Najednou uslyšela tichý hlásek, který volal její jméno: „Hermelínko, prosím…


Ako sme skrotili dvoch mýtických hafíkov

Odvážny Janko vykukol spoza balvanu a prichystal si svoju čarovnú krotiteľskú palicu. Opatrne vystrčil ľavú nohu a vyskúšal smer vetra. Všetko bolo tak ako má byť, puch dvojmesačných fusaklí sa linul priamo k nemu. Psy nemali šancu zistiť, že je tu. Pomaly našlapoval na špičky a blížil sa zozadu k nič netušiacim zvieratám. Obaja psy…


Ako sme pokazili mýtického robota

Kacoperka rozložila na zemi plán a krabicu s náradím. „Šrobovačku,“ natiahla ruku a Hermelínka jej podala Bosch zapojený do Bondyeho. Zelené iskry lietali dokola a vzduchom sa niesol škripot kovu a cinkot odpadávajúcich skrutiek. Kacoperka prepojila niekoľko drôtov a robotova zbraň sa zrazu aktivovala. „Sakra, zabudla som ho odpojiť zo siete,“ povzdychla si a ako…


Ako sme zabili srdce domova vesmírnych kôz

Desaťtisíc rokov utekali zo svojho domova pred Plamennou légiou. Vtedy nevedeli, že srdce ich domova je v smrteľnom ohrození, ak mu nepomôžu. Nevedeli ani to, že ich svet je živý. A nakoniec, keď sa vrátili, už bolo neskoro. Ich milovaný Argus bol zničený, skazený a plný zlosti a nenávisti voči všetkému živému. Sargerasovo dielo bolo…


Ako sme zanechali mýtického hostiteľa jeho samote

Vietor pískal cez trhliny v stenách hrobky, po ktorých stekali stružky fialovej páchnucej protoplazmy. Mŕtve duše bezpočtu elfov kvílili od žialu a bolesti a privádzali do zúfalstva každého, kto začul ich utrpenie. Mohutný stroj vysal dušu každému, kto sa pokúsil preniknúť tak hlboko do podzemia. Šialenstvo a hmatateľná smrť rozdelila samotné vlákna času a priestoru,…