Pomaly sme sa predierali v hustej hmle plnej dotieravých chápadiel k srdcu nočnej mory. Na podrážky sa nám lepila slizká protoplazma a z brnenia stekali potôčiky koncentrovaného zhmotneného zúfalstva. Štyria draci pred nami sa urputne snažili dostať z okov desivého sna, do ktorého ich uvrhol Xavius. Nevedomky na nás zaútočili a rozpútali peklo. V ťažkom ovzduší lietalo Druidkino perie a niekoľko gnómov, tieňová kňažka Arenie hystericky pobehovala dokola a druidský liečiteľ spokojne chrnel v opare zeleného toxického plynu. Mocnú bojovníčku Xenu striedavo zachvacoval zadúšajúci hnev a priestorovo neohraničená nekonečná beznádej. Drakom pomaly dochádzali sily a udatní bojovníci sa postupne prestali báť. S novou silou zaútočili a s víťazným pokrikom sa im podarilo vyslobodiť Ysondre a jej drakov zo spárov temného pána smaragdovej nočnej mory. Draci síce umreli, ale aj pri rúbaní lesa občas lietaju triesky a vyhoria celé mestá.