Volali ho most samovrahov. V celom Suramare nebolo miesta, ktoré by si nevyžiadalo toľko zbytočných obetí. Voda pod ním bola zelená od hnijúceho mäsa a rozkladajúcich sa vnútorností. Bublajúce tráviace štavy, ktoré sa vylievali zo vzdúvajúcich sa brúch obetí, otravovali vzduch toxickými výparmi. Hovorilo sa, že každý, kto na tento most vkročí, dobrovoľne odovzdáva svoj život do rúk mocností tieňa a prázdnoty. A aj napriek tomu sa našla skupina hrdinov, ktorí nedbali na výstrahy, povesti a nechutný puch vzlínajúci sa spod pilierov. Vstúpili naň s odvahou a očakávaním dobrodružstva a bohatej koristi. A na jeho konci sa ich dočkali. Podarilo sa im prelomiť kliatbu a most prekročili.